Po ukončení prevádzky musí byť  každé jadrové zariadenie v Slovenskej republike bezpečne vyradené z prevádzky. Náklady na financovanie takejto tzv. záverečnej časti znáša držiteľ povolenia na prevádzku jadrového zariadenia. Na Slovensku existujú v súčasnosti dve reaktorové a päť nereaktorových jadrových zariadení, ktorých prevádzkovatelia majú povinnosť odvádzať do Národného jadrového fondu finančné prostriedky potrebné na ich budúcu likvidáciu a činnosti s tým súvisiace. Tieto zariadenia sú nasledovné:

reaktorové:

1. 1. jadrová elektráreň V2,
   2. jadrová elektráreň EMO 1, 2,

nereaktorové určené na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým jadrovým palivom:

1. 1. Technológie na spracovanie a úpravu rádioaktívnych odpadov v lokalite Jaslovské Bohunice – TSÚ RAO,
   2. Medzisklad vyhoretého jadrového paliva prevádzkovaný v lokalite Jaslovské Bohunice – MSVP,
   3. Finálne spracovanie kvapalných rádioaktívnych odpadov v lokalite Mochovce – FS KRAO,
   4. Integrálny sklad rádioaktívnych odpadov v lokalite Jaslovské Bohunice – IS RAO,
   5. Republikové úložisko rádioaktívnych odpadov v lokalite Mochovce – RÚ RAO.

Finančné prostriedky určené na budúce vyraďovacie činnosti sú kumulované na jednotlivých účtoch a podúčtoch Národného jadrového fondu, ktorý zabezpečuje, aby tieto prostriedky boli naakumulované v dostatočnej výške a v čase, kedy budú potrebné na činnosti záverečnej časti jadrovej energetiky.

Pre stanovenie výšky príspevkov do NJF od držiteľov povolenia na prevádzku reaktorových jadrových zariadení (tzv. povinné príspevky) a príspevkov do NJF od držiteľov povolenia na prevádzku nereaktorových jadrových zariadení (tzv. povinné platby) bola navrhnutá nová metodika, ktorá je už aplikovaná v zákone č. 308/2018 Z. z. o Národnom jadrovom fonde. Podľa novej metodiky je výška povinných príspevkov a platieb nezávislá od trhovej ceny elektriny, ako aj od inštalovaného výkonu jadrového zariadenia (tento spôsob bol uplatňovaný do zavedenia novej metodiky výpočtu) a je vypočítaná fixne na základe očakávaných budúcich nákladov na záverečnú časť konkrétneho zariadenia, počtu rokov kumulácie finančných prostriedkov, ich zhodnocovania a miery inflácie. Povinné príspevky a platby sú vyberané na ročnej báze počas prevádzky jadrového zariadenia a povinnosť hradenia príspevkov a platieb do NJF zaniká dňom odstavenia príslušného zariadenia na účely vyraďovania.

Samozrejme, výpočet výšky povinných príspevkov a platieb je založený na určitých predpokladoch, preto bude pravidelne aktualizovaný, minimálne však raz za šesť rokov, resp. pri zmene technických, ekonomických alebo iných podmienok, ktoré majú vplyv na výpočet výšky príspevkov a platieb.

Detailnejší popis metodiky výpočtu, ako aj konkrétne použité parametre a podmienky výpočtu sú zhrnuté v dokumente „Metodika stanovenia povinných príspevkov za reaktorové jadrové zariadenia a povinných platieb za nereaktorové jadrové zariadenia do NJF“.

Momentálne sú náklady na vyraďovanie každého jadrového zariadenia, pre ktoré sú stanovené príspevky, resp. platby do NJF určené využitím medzinárodnej štruktúry nákladov na vyraďovanie (tzv. ISDC – Internation Structure for Decommissioning Costing of Nuclear Installations), ktorá bola spoločne vydaná troma medzinárodnými organizáciami OECD/NEA, Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu a Európskou komisiou v roku 2012. V ISDC sú všetky dielčie činnosti zaradené do jednotlivých hlavných skupín, ktorými sú činnosti prípravy vyraďovania, činnosti ukončovania prevádzky zariadenia, dodatočné činnosti pre prípadné uzavretie s dozorom alebo uloženie na mieste, demontážne činnosti v kontrolovanom pásme, spracovanie, skladovanie a uloženie odpadov, infraštruktúra a prevádzka lokality, konvenčná demontáž, demolácia a obnova lokality, riadenie projektu, inžiniering a podpora, palivo a jadrové materiály, súvisiaci výskum a vývoj, prípadne rôzne iné náklady.

Ďalšími budúcimi nákladmi na záverečnú časť sú náklady na skladovanie vyhoretého jadrového paliva, ktoré sa však vzťahujú len na reaktorové jadrové zariadenia v SR. Predstavujú náklady na skladovanie vyhoretého jadrového paliva v samostatných zariadeniach do doby jeho vybratia a následného uloženia v hlbinnom úložisku.

Náklady na hlbinné úložisko predstavujú významnú časť z celkových nákladov na záverečnú časť využívania reaktorových jadrových zariadení. Zahŕňajú prípravu, plánovanie, výstavbu, prevádzku a uzatvorenie hlbinného úložiska, vrátane výskumných a podporných činností, práce s verejnosťou a stimulácie lokalít dotknutých výberom pre vybudovanie hlbinného úložiska, ako aj inštitucionálnu kontrolu po jeho uzatvorení. Tieto náklady predstavujú expertný odhad a sú vypracovávané v rámci odborných štúdií na základe dostupných informácií a získaných skúsenosti z procesu prípravy a vývoja úložísk v iných krajinách.

V nákladoch na záverečnú časť sú zahrnuté taktiež aj náklady súvisiace so správou Národného jadrového fondu, ktoré vo výpočte predstavujú 1 % z ročného príjmu NJF.

Na základe popísaných predpokladov a metodiky výpočtu boli určené povinné príspevky pre reaktorové jadrové zariadenia a povinné platby pre nereaktorové jadrové zariadenie v roku 2020.

Výška ročného povinného príspevku pre jadrovú elektráreň Mochovce 3, 4 bude stanovená po uvedení reaktorových blokov Mochovce 3, 4 do prevádzky.