Po ukončení prevádzky musí byť  každé jadrové zariadenie v Slovenskej republike bezpečne vyradené z prevádzky. V Slovenskej republike v súčasnosti existuje v dvoch lokalitách desať jadrových zariadení, ktoré sú alebo postupne budú predmetom vyraďovania. Toto spektrum zahŕňa jadrové elektrárne a tiež nereaktorové jadrové zariadenia určené na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým jadrovým palivom.

Základné údaje o všetkých reaktorových blokoch sú uvedené v nasledovnej tabuľke:

Medzi jadrové zariadenia, ktoré nie sú určené na výrobu elektrickej energie (tiež označované ako „nereaktorové“  jadrové zariadenia) patria:

• Technológie na spracovanie a úpravu rádioaktívnych odpadov,
• Medzisklad vyhoretého jadrového paliva prevádzkovaný v lokalite J. Bohunice,
• Finálne spracovanie kvapalných rádioaktívnych odpadov v lokalite Mochovce,
• Integrálny sklad rádioaktívnych odpadov v lokalite J. Bohunice,
• Republikové úložisko rádioaktívnych odpadov v lokalite Mochovce.
  

Vyraďovanie jadrového zariadenia podľa zákona č. 541/2004 Z. z. (Atómový zákon) predstavuje činnosti po ukončení prevádzky, ktorých cieľom je vyňatie jadrového zariadenia z pôsobnosti atómového zákona, čo znamená, že zariadenie už nie je viac jadrovým zariadením. Proces vyraďovania môže začať až po vyvezení jadrového paliva z reaktora a po fáze ukončovania prevádzky sa môže začať spravidla etapovité odstraňovanie jednotlivých zariadení a objektov, rozoberanie, demontáž, demolácia a nakladanie s jednotlivými druhmi materiálov a rádioaktívnych odpadov. Prostredníctvom dekontaminačných postupov je snaha, aby čo najväčšia časť materiálov z vyraďovania bola buď ako využiteľná surovina alebo ako konvenčný odpad uvoľnená do životného prostredia. Stavebné materiály z demolovaných budov sú použité na zásyp stavebných jám.

Rádioaktívne odpady sú spracovávané a upravované do formy vhodnej pre trvalé uloženie v úložisku.

Postup vyraďovania pozostáva spravidla z niekoľkých etáp vymedzených vecne i časovo a z konkrétnych úloh a projektov s definovanými rozsahmi prác a cieľovým stavom. Rozsah a náročnosť demontážnych, dekontaminačných, demolačných a podporných prác, objem materiálu, s ktorým je potrebné naložiť, predpokladaná radiačná záťaž pracovníkov i ďalšie faktory sú súčasťou databázy, z ktorej sa odvádza bilancia nákladov na vyraďovanie jadrového zariadenia,  na nakladanie s materiálmi a rádioaktívnymi odpadmi i zabezpečenie finálneho bezpečného stavu danej lokality.

Držiteľ povolenia na vyraďovanie jadrového zariadenia je zodpovedný za zabezpečenie finančných prostriedkov určených na úhradu dodávateľských prác vyraďovania jadrového zariadenia a vlastných výkonov, ku ktorým patrí najmä nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi z vyraďovania. Tieto finančné prostriedky sú v SR poskytované Národným jadrovým fondom na základe žiadostí držiteľa povolenia na vyraďovanie v zmysle zákona o NJF. V prípade vyraďovania jadrovej elektrárne V1 sú na krytie časti nákladov určené tiež finančné prostriedky EÚ poskytované prostredníctvom Európskej banky pre obnovu a rozvoj a účelového fondu na podporu odstavenia jadrovej elektrárne V1 (BIDSF).

Na základe plánu príslušnej etapy vyraďovania sú zostavované žiadosti držiteľa povolenia na vyraďovanie členené na jednotlivé roky a podľa jednotlivých oblastí. Tieto žiadosti po ich posúdení zo strany NJF, s ohľadom na podmienky štátneho rozpočtu a stratégiu popísanú vo vnútroštátnom programe pre nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým jadrovým palivom sú potom predmetom úhrady nákladov na proces vyraďovania. NJF odsúhlasuje oceňovanie výkonov držiteľa povolenia na vyraďovanie, posudzuje ekonomickú časť každej etapy plánu vyraďovania jadrového zariadenia a sleduje oprávnenosť poskytovania finančných prostriedkov na krytie nákladov.